Mzdy v automobilkách (prirodzene aj v ostatných podnikoch a firmách) majú v zásade dve zložky. Prvou je základný plat a druhou sú rôzne bonusy (za výkon, dochádzku, kolektívne a individuálne ohodnotenie). Odmeny za hospodársky výsledok sú najviac problematickým bodom. Automobilky sa najčastejšie bránia argumentmi typu: bonusy sú zamestnancom vyplácané priebežne každý štvrťrok, zamestnanci dostávajú vianočné prémie a pod. To všetko vyzerá pekne. V skutočnosti to nie je žiadna výhra. Povedal by som, že tá „odmena“, „prémia“, „bonus“ či ako krásne to nazveme je len nutná časť živobytia priemerného zamestnanca, aby vyžil. Nie je to žiadne prilepšenie. Je to almužna na skromné prežitie.

Je to kombinácia rôznych spôsobov vyplácania peňazí pre čo najúčinnejšie vykorisťovanie pracujúcich. Toto je učebnicový príklad kombinácie mzdovej sústavy založenej na tzv. vedeckom riadení, ktoré má maximálne využiť prácu zamestnancov a sústavy založenej na prémiovaní zamestnancov, ktorá má vzbudiť dojem, že zamestnanci a zamestnávateľ majú spoločné záujmy.

Je to snaha takto zastierať protichodné záujmy zamestnancov a zamestnávateľov. Čo je prémiovanie a prémia v skutočnosti? Veď zamestnanec musí tak či tak dostať v mzde toľko peňazí koľko potrebuje, aby sa udržal v práceschopnom stave. V tomto prípade je to tak, že zamestnávateľ platí napr. 70% prostriedkov na živobytie zamestnanca vo forme mzdy a zvyšných 30% týchto životných prostriedkov formou bonusu.

Mzda a z nej plynúci bonus sú tak malé, že vlastne len ako tak kryjú životné potreby zamestnanca. Teda nejde o skutočný podiel na hospodárskom výsledku, pretože tie peniaze by musel dostať zamestnanec tak či tak, aby vôbec prežil ako zamestnanec.

Takto je vyvolávaný dojem, že zamestnanec je so zamestnávateľom na jednej lodi. Háčik je v tom, že zamestnanci veslujú a zamestnávateľ sa pohodlne vezie. A v prípade katastrofy miesta v záchrannom člne ledva stačia pre zamestnávateľov. Zamestnanci musia vedieť plávať.