Pred pár týždňami sme spustili celoslovenskú kampaň „Koniec nízkym mzdám!“ a ja som bol zvedavý, ktorý z analytikov bude prvý a začne nízke mzdy na Slovensku obhajovať.
Veľa vody nepretieklo a ozval sa pán Chovanculiak z inštitútu INESS. To je ten inštitút, ktorý, napríklad, neustále tlačí na zrušenie minimálnej mzdy.
Pán Chovanculiak si vybral nízky podiel miezd na našom HDP ako jednu hodnotu z makroekonomických ukazovateľov, ktoré sme uverejnili ako dôkaz nespravodlivého odmeňovania zamestnancov. A vo svojom článku na ľudí apeluje, aby boli za túto nízku hodnotu vlastne vďační.
Každý deň v našom občianskom združení rozmýšľame o tom, ako na Slovensku zvýšiť mzdy, ale poviem vám, že riešenie pána Chovanculiaka mi doteraz nenapadlo. Namiesto snahy o ich zvýšenie, môžeme proste zmeniť postoj a začať za ich výšku ďakovať. Vyriešené. Aj keď mi je tento zenový až budhistický prístup pomerne sympatický, nemôžeme si dovoliť tento problém uzavrieť takto ezotericky.
Väčšina Slovákov zarába podpriemerne a my potrebujeme na Slovensku mzdy, z ktorých si ľudia budú vedieť dovoliť financovať bývanie, ošatenie, stravu, zdravie, vzdelávanie, kultúru, cestovanie a ešte si dokážu aj niečo odložiť. Každý, kto sa snaží a pracuje, si všetky tieto oblasti života musí vedieť zo svojej mzdy zabezpečiť. Až potom budeme môcť hovoriť o ekonomickom úspechu.
Zverejnili sme síce viacero makroekonomických štatistík, ktoré úplne bez akýchkoľvek pochybností dokazujú, že Slováci zarábajú málo, pričom by to tak nemuselo byť, no pána Chovanculiaka zaujala jedna konkrétna: podiel miezd na slovenskom HDP v porovnaní s inými krajinami.
Keď si na európskom štatistickom úrade túto štatistiku nájdete, zistíte, že na Slovensku z vyprodukovaného HDP dávame na mzdy zamestnancom iba 38 percent, pričom v ostatných vyspelých krajinách je to vždy okolo 50 percent, vo Švajčiarsku, kde zamestnanec stojí v centre vesmíru, je to 58 %. Zjednodušene povedané, ak sme v roku 2015 vyprodukovali HDP vo výške 78 miliárd eur, tak 38 percent z toho sa ušlo zamestnancom. Predstavte si, akú by ste mali mzdu, keby sa zamestnancom ušlo 48 % z tejto sumy, tak ako je to napríklad v Rakúsku.
No a pán Chovanculiak z INESS nám hovorí, že máme byť za tento stav vďační. To inými slovami znamená, že sa ho nemáme snažiť meniť. Argumentuje tým, že naše HDP nafukujú zahraničné investície kapitálovo náročných spoločností, a preto podiel miezd vyzerá percentuálne malý. Hovorí, že ak by tieto koncerny na Slovensko neprichádzali, mali by sme síce vyšší podiel miezd na HDP, ale celkové mzdy by boli nižšie. Takže máme byť vlastne radi, že je to tak, ako to je, lebo to pokojne mohlo byť horšie.
V tomto ekonomickom uvažovaní mi však chýba základná logika. Neprúdia snáď zahraničné investície aj do Slovinska? Nenafukujú aj tam slovinské HDP? No áno, prúdia. Napriek tomu sa Slovinci so zamestnancami delia o vyprodukovanú hodnotu spravodlivo. Podiel ich miezd na HDP je na úrovni 49 percent a slovinská priemerná mzda bola v roku 2015 vo výške 1 500 eur. Naša 884 eur.
Nikto z nás nikdy nepovedal a ani si nemyslí, že zahraničné investície sú zlé. My hovoríme, že mzdy musia rásť, pretože majú kam a majú z čoho aj vďaka nim. Slovinsko si udržiava nielen prílev zahraničných investícií, ale aj výhodu lacnejšej pracovnej sily, a to všetko napriek tomu, že majú mzdy dvakrát vyššie ako u nás. No tie sú stále nižšie ako na západe.
Alebo také Estónsko. Do tejto 1,3 miliónovej krajiny prúdi oveľa viac zahraničných investícií na hlavu a v pomere k HDP ako na Slovensko, a napriek tomu sa Estónci delia so svojimi zamestnancami v rovnakom pomere ako Rakúšania alebo Nóri: dávajú im 48 percent. Keďže však HDP Estóncov nie je také vysoké ako rakúske alebo nórske, bola v roku 2015 priemerná mzda v tejto krajine 1077 eur. Teda zase vyššia ako tá naša.
Naozaj nerozumiem, čo sa nám tu analytik z INESS snaží vlastne nahovoriť. Ak má byť náš podiel miezd na HDP taký nízky preto, lebo HDP nám nafukujú zahraničné investície, potom teda musí platiť, že títo západní investori nafukujú HDP aj u seba doma, nie? A to teda poriadne. Na západe sú totiž vyššie ceny pozemkov, strojov, materiálov a oveľa vyššia cena práce ako u nás. Potom mi nejde do hlavy, ako je možné, že sa Nemci dokážu o vyprodukovaný koláč podeliť tiež spravodlivejšie ako my, a zamestnancom ide 50,7 percenta nemeckého HDP. Čiže, uvedomte si: Nielenže majú Nemci obrovské HDP ako také, ale ešte z neho aj dávajú svojim zamestnancom väčší podiel.
My nehovoríme, že naši zamestnanci majú vo Volkswagene zarábať toľko, ako zamestnanci vo Wolfsburgu (nemecké sídlo Volkswagenu), ale hovoríme, že mzda našich zamestnancov má zodpovedať ich produktivite, vytvorenej pridanej hodnote a má byť vo výške, ktorá im bude postačovať na plnohodnotný život.
Ak nezačneme túto, už doslova trápnu, situáciu so slovenskými mzdami radikálne riešiť, my, čo sme v produktívnom veku, dopadneme tak, ako súčasní dôchodcovia. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva teraz zverejnilo prieskum, že až polovica dôchodcov nezvláda platiť svoje bežné životné výdavky a až 15 percent si musí na bežné výdavky požičiavať. To preto, lebo nízke mzdy znamenajú nízke dôchodky. A nielen to. Aj INESS predsa sníva o prosperujúcich malých a stredných podnikateľoch. No nízke mzdy ich poškodzujú.
Vytváraním armády chudobných pracujúcich a súčasne aj chudobných dôchodcov prichádzajú malí a strední slovenskí podnikatelia o kúpyschopný dopyt. Inými slovami, ľudia proste nemajú dosť na to, aby si od slovenských podnikateľov kupovali tovary a služby, nosili im peniaze a pomáhali im tak rásť. Títo podnikatelia potom živoria tiež, a ich zamestnanci dostávajú minimálne alebo nízke mzdy.
Umelo podvyživené mzdy v našej krajine potom vytvárajú akurát tak preteky ku dnu a keď jediné, čo s tým spravíme, bude to, že budeme za ne vďační, potom západ nedobehneme, ani keď nám pôjde oproti.