Sú tomu už takmer tri roky, čo žijem na Slovensku a je fakt, že sa táto krajina sa po hlave rúti do neoliberalizmu*, slepo nasledujúc ekonomický model Západu.
Momentálne vidím, že ľudia sú s ekonomickým systémom viacmenej spokojní. Myslím, že nahradenie komunizmu neoliberálnym modelom je všeobecne prijímané ako dobrý obchod. Myslím, že aj v skutočnosti bol. No bohužiaľ už nastal čas na zmenu.
Chcem varovať Slovákov predtým, než zájdete príliš ďaleko v tejto logike: hospodársky rast** je neudržateľný a spôsobí viac škody, než si dokážete predstaviť. Zdanlivý nárast blahobytu a zlepšovanie materiálnych podmienok v dôsledku priaznivého ekonomického rastu je úplnou ilúziou.
Práve teraz to nemôžete vidieť, pretože je tu stále pomerne silný hospodársky rast.
Napriek tomu, tento hospodársky rast je ako pohodlný matrac vyrobený z ľadu – je to pekné a príjemné, ale skôr či neskôr sa ľad roztopí a vy narazíte na tvrdú zem. Rovnako ako ekonomický rast sa bude pomaly topiť, pretože je neudržateľný. A vtedy, keď sa prebudíte na tvrdej zemi, budete mať zničenú väčšinu sociálneho, kultúrneho a prírodného kapitálu, takže to bude ešte ťažšie.
Farmári na trhu v Bratislave
Sú tomu už takmer tri roky, čo žijem na Slovensku a je fakt, že sa táto krajina sa po hlave rúti do neoliberalizmu*, slepo nasledujúc ekonomický model Západu.
Momentálne vidím, že ľudia sú s ekonomickým systémom viacmenej spokojní. Myslím, že nahradenie komunizmu neoliberálnym modelom je všeobecne prijímané ako dobrý obchod. Myslím, že aj v skutočnosti bol. No bohužiaľ už nastal čas na zmenu.
Chcem varovať Slovákov predtým, než zájdete príliš ďaleko v tejto logike: hospodársky rast** je neudržateľný a spôsobí viac škody, než si dokážete predstaviť. Zdanlivý nárast blahobytu a zlepšovanie materiálnych podmienok v dôsledku priaznivého ekonomického rastu je úplnou ilúziou.
Práve teraz to nemôžete vidieť, pretože je tu stále pomerne silný hospodársky rast.
Napriek tomu, tento hospodársky rast je ako pohodlný matrac vyrobený z ľadu – je to pekné a príjemné, ale skôr či neskôr sa ľad roztopí a vy narazíte na tvrdú zem. Rovnako ako ekonomický rast sa bude pomaly topiť, pretože je neudržateľný. A vtedy, keď sa prebudíte na tvrdej zemi, budete mať zničenú väčšinu sociálneho, kultúrneho a prírodného kapitálu, takže to bude ešte ťažšie.
Nechajte ma to vysvetliť.
Dnes, rovnako ako každý týždeň, som išiel na farmársky trh kúpiť sezónne, lokálne a ekologicky vyprodukované potraviny. Farmári, s ktorými sa rozprávam sú starší ako 50 rokov. Väčšina z nich má pravdepodobne viac ako 60, niekedy 70. O pár rokov budú mŕtvi a ich rodinná či malá farma, o ktorú sa starajú, zanikne, pretože už nikto nebude nechcieť prevziať za farmu zodpovednosť.
Jedine mladší poľnohospodári, tí do 50 rokov, sa museli stať priemyselným poľnohospodármi, aby sa uživil a prispôsobili sa ekonomického modelu. Vidím ich hojnosť ovocia a zeleniny bez ohľadu na ročné obdobie, všetko rovnaké, bez kazu, lesklé, rovnako ako v supermarkete. To je taktiež ilúzia.
Pre zjednodušenie – malí farmári udržujú vyváženú krajinu, plnú biodiverzity, zásob CO2 v pôde a neznečisťujú životné prostredie. Na druhej strane, priemyselní poľnohospodári vyrubujú stromy, aby rozšírili svoje polia a aby mohli využívať väčšie stroje, používajú pesticídy a hnojivá, ktoré znižujú biodiverzitu a znečisťujú životné prostredie, a ich farmárčenie produkuje viac CO2 do atmosféry, ako sú schopní viazať do pôdy.
Dva poľnohospodárske metódy, ktoré vedú k rovnakému výsledku: jedlo na trhoch alebo v supermarketoch. No ekonomický rast sa nestará o to, či jedlo chutí a vyzerá inak, či je životné prostredie poškodené, či je biodiverzita krajiny v troskách alebo či sú farmári slabo platení. To, na čom na konci dňa systému záleží je, že jedlo je vyprodukované a snáď aj spotrebované.
Nenechajte svojich malých farmárov umrieť.
Podpora pre učiteľov či zdravotné sestry je podstatná. Podpora rodinných fariem je stále podstatnejšia.
Väčšina z vás, narozdiel od Francúzov, má rodičov alebo starých rodičov so záhradou alebo malou farmou. Nedovoľte im zaniknúť, pretože za pár rokov sa stanú najcennejším zdrojom.
Vo Francúzsku tento trend napreduje a stále viac ľudí chce opäť produkovať svoje jedlo, no nikto nevie ako, pretože sme stratili spojenie s pôdou. Niekedy doslovne – je tam len betón a nikde sa nedá nič zasadiť. A čo je horšie – doslova sme stratili pôdu, zdroj nášho života, kvôli priemyselným poľnohospodárskym postupom. Bohužiaľ betón je oveľa výnosnejší ako stromy. Ekonomický systém založený na hospodárskom raste neposkytuje veľa priestoru pre ekologicky šetrné praktíky v poľnohospodárstve. Je tomu tak vo Francúzsku a je tomu tak aj na Slovensku. No vy ste nestratil toto spojenie so zemou. Ešte nie. Nedovoľte, aby tieto znalosti a postupy zanikli tak, ako sa to stalo vo Francúzsku, pretože vy alebo vaše deti a vnúčatá, sa k nim budete musieť tak či tak vrátiť.
Nepúšťajte svojich tradície, neodvracajte sa od toho, kto ste boli a kto ste, nevykorente sa.
Na Slovensku je to stále živé, o Francúzsku to povedať nemôžem. Nehovorím, že minulosť je lepšia ako dnešok. Mám len 25 a nie som vôbec nostalgický ohľadom “starých dobrých časov”. Ide mi o to, že ak chceme trvalo udržateľný pokrok, je lepšie zachovať veci, ktoré ešte stále existujú, ak vieme, že sú udržateľnejšie.
Premýšľajte o tom týmto spôsobom. Pomocou príkladov z poľnohospodárstva, na Západe sme zistili, že cesta industrializácie poľnohospodárstva znamená silnú závislosť na toxických chemikáliách. Teraz sme si uvedomil, že je to slepá ulička a snažíme sa nachádzať iné spôsoby. Toto Slovensko nemusí nasledovať, sami vidíte, že je to neúspech. Ušetrite si 50 rokov zlej “modernizácie”, ušetrite si takúto traumu. Pokrok už neznamená ekonomický rast. Buďte šikovní, inovatívni – preskočte tento chybný krok, nie je nutné ho absolvovať. Stačí ísť o krok ďalej. Nechajte sa inšpirovať, ak chcete, z našich vlastných inovatívnych riešení (mestské poľnohospodárstvo, komunitou podporované poľnohospodárstvo, permakultúra, agroekológia, spoluspotrebiteľstvo …), ktoré sme boli nútení vyvinúť kvôli našej zlej situácii, ale prosím neopakujte rovnakú chybu.
Prečo som sa rozhodol žiť na Slovensku?
Ako Francúza žijúceho na Slovensku, sa ma každý Slovák pýta, prečo sakra žijem v tejto krajine, tak ťažko porovnateľnej s Francúzskom. Obyčajne odpovedám zoznamom vecí, ktoré sa mi páčia, ale v hĺbke duše je jedna jednoduchá, radikálna odpoveď.
Bývam na Slovensku, pretože som tu našiel viac koreňov, než vo Francúzsku. Vnímam viac z minulosti Francúzska v koreňoch Slovenska, ako vo Francúzsku samom! Našiel som tu viac živnej pôdy pre osobný rast než vo Francúzsku. Ľudia, ako rastliny potrebujú k rastu korene. Koreňmi mám na mysli komunity, tradície, kultúru, ľudové zvyky. V podstate, korene znamenajú poznanie a stelesnenie toho, odkiaľ ste.
Vo Francúzsku, a to najmä v Provence, odkiaľ pochádzam, je to poväčšine preč. Na mnohých miestach, diaľnice, cesty a autá prevzali vládu nad krajinou. Zvyky sa väčšinou vytratili, tradície dávno zabudli. Jediné čiastočky identity, ktoré prežili sú tie, ktoré mohli byť skomercionalizované, väčšina z nich sa prezentuje svetu ako to, čím Francúzsko je. Ale nie je to tak, v podstate to ukazuje to, čím Francúzsko bolo. Myslím, že Francúzsko nie je teraz ničím iným, ako vlastným tieňom, ktorý sa snaží povstať z popola. Mám však stále nádej: občianska spoločnosť sa prebúdza a prináša tisíce alternatív, nových spôsobov života, viac sociálnych, ekologickejších.
Ak chcete nasledovať nejaký model, nasledujte tento, buďte les, ktorý potichu rastie, nie gigantický strom, ktorý padá na zem.
A na Slovensku? Nuž, táto krajina ide určite zlým smerom, no napriek tomu verím, že ešte nie je príliš neskoro. Táto krajina je stále oveľa odolnejšia než Francúzsko, čeliť ekonomickej, finančnej, či environmentálnej kríze. A to je ďalší dôvod, prečo som si zvolil túto krajinu. V dlhodobom horizonte myslím, je to bezpečnejšie miesto pre život.
Vo Francúzsku musí byť mnoho vecí znovu obnovených. Na Slovensku veci ešte nie sú úplne zničené.
Voda je a je pravdepodobné, že zostane, čistá a bohatá, krajina je stále väčšinou úrodná, lesy pokrývajú asi 40% územia, miestne jedlo je chutné a rozmanité, kultúra je bohatá a (stále) živá a väčšina ľudí nestratila kontakt so zemou. Toto sú vaše hodnoty. Všetky budú ešte viac cenené v budúcnosti, no dnes sú všetky ohrozené ekonomickým modelom, ktorý Slovensko nasleduje.
V neoliberálnej ekonomike založenej na ekonomickom raste niet priestoru pre veci, ktoré sa nedajú predať.
Nie, to nie sú Arabi a moslimovia, ktorí ohrozujú “Vaše Slovensko”. Slovensko potrebuje ochranu pred mocou peňazí, ktorá chce vidieť vaše lesy predané a vyťaté investičnými spoločnosťami, vaše životné prostredie znečistené a výdavky na umenie, kultúru, vzdelávanie a zdravotnícku starostlivosť okresávané z politických dôvodov. Chamtivá moc peňazí, ktorá umožní nákupným centrám, divokej urbanizácii a parkoviskám požierať verejný priestor, parky a úrodnú pôdu. A nakoniec tragédia mladých Slovákov, ktorá sa týka aj mnohých mojich dobrých priateľov, ktorí sú nútení opustiť krajinu alebo mať nudnú prácu, ktorá sa im nepáči, v medzinárodných korporáciách ako IBM alebo Amazon.
To je dôvod, prečo som vás chcem varovať – nenasledujte Západ. Ukázali sme vám cestu, ktorou neísť. Ak naozaj potrebujete niekoho nasledovať a kopírovať jeho model, potom sa nechajte inšpirovať tým, kam sa snaží uberať francúzska občianska spoločnosť, nie tým, čo sa snaží ukončiť.
Zanechajte neoliberalizmus a iracionálnu vieru v hospodársky rast.
* Neoliberalizmus definujem ako ekonomický model, ktorý sa vyznačuje prevahou privatizácie, fiškálnych úspor, deregulácie a voľného obchodu. Tiež podporuje zníženie vplyvu verejných inštitúcií s cieľom rozvíjať úlohu súkromného sektora v ekonomike.
** Hospodársky (ekonomický) rast je v tejto súvislosti to, na čom je založený neoliberalizmus. Z toho vyplývajú pojmy produktivizmus a konzum, dve strany tej istej mince, obe nevyhnutné ako pohon ekonomického rastu
Preložené z anglického originálu “I am a French living in Slovakia. I have a message to Slovak people” so súhlasom autora.